Další aktivity

Institut dokumentárního filmu a Jeden svět pořádají otevřený seminář s významným a mezinárodně uznávaným maďarským dokumentaristou. Péter Forgács, jehož tvorba v současnosti představuje jedno z nejoriginálnějších polí v dokumentárním filmu i jiných oblastech audiovizuálního umění, uvede osobně svou tvůrčí metodu a zasadí ji do širšího kontextu (pondělí 6.3., 18:00, vstup volný)

[I Am von Höfler - Variation on Werther pt. 1, režie P. Forgács, 2008]

Datum: pondělí 6.3. 2006

Čas: 18:00 - 20:00 (seminář), od 20:00 navazuje projekce filmu El Perro Negro...

Místo: kino Ponrepo, Bartolomějská 11, Praha 1

VSTUP VOLNÝ

V rámci semináře bude uvedeno několik Forgácsových kratších dokumentů, na jejichž základě režisér promluví o svém filmovém projektu Soukromé Maďarsko, obecně o využívání soukromých filmových archivů jako alternativního historického zdroje. Hostem debaty bude také český režisér Jan Šikl, autor dokumentárního cyklu Soukromé století, jehož třetí část "Ruské obláčky kouře" uvede Jeden svět v premiéře 8. března v 18:30 v kině Ponrepo. 


       

Moderátorka:

Mária Ferenčuhová Ph.D. v současné době působí na Filmové a televizní fakultě VŠMU, kde se věnuje problematice vztahu film-historie. Zároveň je redaktorkou filmově-teoretického periodika KINO-IKON.
 

„Maďarský režisér a „videoumelec“ Péter Forgács je známy predovšetkým ako autor pozoruhodnej série dokumentárnych filmov o dejinách, Súkromné Maďarsko. Tá by sa trochu zjednodušene dala charakterizovať ako remontáž archívnych, najčastejšie amatérskych filmových materiálov pochádzajúcich prevažne z obdobia 20-tych až 50-tych rokov minulého storočia.

Forgács však s týmito materiálmi, ktoré sú v prvom rade stopou súkromnej pamäte, narába veľmi premyslene. Pôvodné zábery, často banálne a z iného než rodinného a spomienkového hľadiska takmer bezvýznamné, vkladá do kontextu so zábermi konotujúcimi „veľkú“ históriu s jej všeobecne známymi spoločensko-politickými udalosťami. Montážou tak vzniká prepojenie veľkých a malých – či skôr verejných a súkromných – dejín, založené často na kontraste (napr. vo filme Bartosova rodina tak relatívna „slepota“ súkromných archívov voči blížiacej sa svetovej vojne vstupuje do protikladu s faktami uvádzanými v titulkoch a komentári) či na paralele (v Dunajskom exode tá istá loď preváža najskôr bratislavských a rakúskych židov po prúde rieky v ústrety záchrane, a potom hore prúdom besarábskych Nemcov v ústrety bojom na fronte, a pod.). Prostredníctvom týchto figúr sa Forgács snaží ukazovať líce i rub jedného obdobia, prípadne len jeho odvrátenú stranu, a zároveň diváka voči tomuto obdobiu scitlivovať. Ako v súvislosti s Forgácsovými filmami poznamenáva francúzsky filmový teoretik Roger Odin – Forgács podobne ako špecialisti na mikrohistóriu dobre vie, že zmenou mierky možno poukázať na javy, ktoré z perspektívy oficiálnej, veľkej histórie takmer či dokonca vôbec nevidno.

To, čo viacerí komentátori jeho filmov nazývajú odvrátenou alebo aspoň paralelnou históriou, je však pre Forgácsa primárne afektívnej povahy. Prostredníctvom práce s hudbou ale aj práce so samotnou matériou archívnych záberov (spomaľovanie záberov, zastavenie na obraze, kolorovanie detailov na políčkach či tónovanie celých sekvencií) dodáva týmto materiálom naliehavosť, ktorú bezprostredne po svojom vzniku ešte nemali. Na druhej stane je pre Forgácsovu prácu typická aj dôslednosť v dohľadávaní filmových prameňov z iných zdrojov než len zo súkromných archívov, čo ho posúva z umeleckej sféry do oblasti historického výskumu.

Zaujatie pre filmovú prácu s amatérskymi rodinnými zábermi ostatne priviedlo Pétera Forgácsa v roku 1993 k založeniu fondu súkromných filmov a fotografií, čím jeho filmárska práca a najmä zberateľská vášeň získavajú inštitucionalizovanú podobu. Zreteľný koncept jeho filmov, práca s archívmi i vytváranie nových archívov tak z Forgácsa robia tvorivú osobnosť schopnú reflektovať nielen postupy svojej vlastnej práce, ale i manévrovať na natoľko neistom (pretože ešte pomerne novom a vo svete obrazovej nadprodukcie i premenlivom) teréne ako je audiovizuálna história, nastoľujúca problém protikladov typu pamäť/história, súkromné dejiny/verejné dejiny či problém afektívneho vnímania stôp minulosti.“                                        Mária Ferenčuhová, PhD.